Nikdy nie je tak zle, aby nebolo ešte horšie

Prvé dva decembrové týždne sa v našom hoteli niesli v znamení firemných vianočných večierkov. Ako by ani nebolo nič dôležitejšie, len sa svet točil okolo firiem, ktoré si záver roka chceli spríjemniť wellness pobytom s klasickou žúrkou. Dali tomu slušný názov teambuilding.

A mne zvonil jeden telefón za druhým. V jednej firme sa menil počet osôb. V druhej firme chceli zvýšiť počet vegetariánskej stravy. Ďalší chceli program – kúzelníka. Iná firma požadovala zabezpečiť živú hudbu.

A ja, ako hotelová manažérka, som sa snažila vyjsť všetkým našim klientom v ústrety. Len aby bola spokojnosť na ich strane. Na počítači sedela a písala tzv. komando pre kuchyňu s rozpisom jedla, druhé komando išlo chyžným, ďalšie do wellnessu, do obsluhy a samozrejme jedno na recepciu. A s pribúdajúcimi telefonátmi a nahlasovanými zmenami som menila komando. Ufff. Už aby bol koniec. Vianoce.

Poslední hostia odišli v nedeľu o 10hod. a ja som sa reálne začala tešiť na náš vianočný večierok, ktorý bol v nedeľu o 15hod. Na hotelovej izbe som si dala sprchu a začala sa obliekať do slávnostných šiat. Bežne som nosila kostým. Milovala som prácu hotelovej manažérky. Aj v tom kostýme som sa cítila skvele. Len tieto vianočné firemné večierky mi dali zabrať.

Bola som hrdá, že som napriek nespočetným zmenám na nič nezabudla, všetko organizačne zvládla na výbornú. Hostia si to na našom hoteli naozaj užili. Spokojnosť na všetky strany.

Ako sa tak chystám, hodnotím, zrazu ucítim bolesť. Ukrutnú bolesť chrbtice. Nikdy som takú bolesť nezažila! Čo sa deje? Nerozumiem tomu. Chaos. Panika. Moja radosť z vianočného večierka sa začala rozplývať ako hmla. Už aby som bola doma. Miesto vianočných príprav a nákupov som markety vymenila za zdravotnícke ambulancie. Diagnóza znela nedostatočná funkcia pravej obličky. Stres, strach, hnev sa podpísali pod moju diagnózu.

Vtedy som si uvedomila, že žiadna práca mi nestojí za to, aby som jej obetovala svoje zdravie. Keďže som bola príliš zodpovedná a nevedela som robiť prácu manažérky flegmaticky, dala som výpoveď.

A svoje zdravie do poriadku. Mám sa tak rada, ako nikdy predtým. Myslela som si, že hotel bezo mňa spadne, a on ide ďalej. Teším sa z toho. Ale najviac z toho, že som si začala vážiť sama seba.